Zámer Ľudovíta Wintera

Ľudovít Winter kedysi plánoval postaviť na Červenej veži “záhradné” mesto s hotelom Bellevue, kaviarňou, divadlom, kinom, etnologickým múzeom a kasínom.

Na západnom výbežku Červenej veže sa v minulosti ťažili neogénne pieskovce a využívali sa na stavebné a sklárske účely. Už koncom 19. storočia sa začalo s postupným zalesňovaním Červenej veže a jej premenou na lesopark. Zalesňovanie iniciovali Winterovci – Alexander Winter a Ľudovít Winter. Na začiatku 20. storočia bola na Červenej veži pod skalným previsom vybudovaná umelá jaskynka a začalo sa postupne s výsadbou stromov. V období medzi dvoma svetovými vojnami bola Červená veža vysadená a upravená ako lesopark – výletné mieste pre pešie vychádzky kúpeľných hostí. V roku 1928 – 1929 bola postavená výletná vyhliadková reštaurácia Červená veža. Zámerom investora ale aj architekta bolo postaviť pri Piešťanoch „rozhľadňu“ odkiaľ by bol výhľad až na Trnavu a na Malé Karpaty. Stavbu projektoval a stavebný dozor pri jej výstavbe vykonal piešťanský architekt Gejza Gerenday (1884 – 1944) a stavba, v ktorej dokázal spojiť kaviareň, reštauráciu a rozhľadňu bola významnou funkcionalistickou stavbou.

 

Beethovenova Alej Piešťany - Červená veža
Beethovenova Alej Piešťany - Červená veža
Bola obľúbeným výletným miestom kúpeľných hostí ale i obyvateľov Piešťan. Koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia (v rokoch 1928 až 1932) sa uvažovalo o vybudovaní lanovky z Kúpeľného ostrova od liečebného domu Pro patria na vŕšok Červená veža a uvažovalo sa o výstavbe ďalšej časti kúpeľov práve na Červenej veži. Ľudovít Winter na to po rokoch (v roku 1957) spomínal takto: „Príroda sama ponúka k novým úlohám: postaviť hotel na vrchole (myslí tým na Červenej veži). Postaviť nové kúpele nad prameňmi v doline a spojiť tie dve stavby lanovkou.“

BEETHOVEN A JEHO VZŤAH K PIEŠŤANOM

Alebo mu ich poradili samotní Brunsvikovci, ktorí ich osobne poznali. Deti grófa Antona Brunsvika (zomrel v roku 1796) Terézia, Jozefína a František spolu so svojou sesternicou Giuliettou Guicciardiovou chodievali na leto k strýkovi Jozefovi do kaštieľa v Dolnej Krupej a Giulietta sa v lete roku 1802 pohybovala vo veselom spoločenskom živote bohato navštevovaných kúpeľov Piešťany. V tomto období bol totiž s Brunsvikovcami v čulom kontakte a práve na prelome storočí sa u neho začína rapídne prejavovať ochorenie – otoskleróza, v dôsledku ktorého o niekoľko rokov úplne ohluchol.
Beethovenova Alej Piešťany - Beethoven
Beethovenova Alej Piešťany - archeologické nálezy
V spomínanom čase 31-ročný Beethoven prechovával vrelé city k Terézii a hlavne k jej sestre Jozefíne Brunsvikovej. Avšak v tomto období zahorel vášňou tiež k ich mladšej sesternici Giuliette Giuccardi. Práve Giuliette v roku 1802 Beethoven venoval známu „Sonátu mesačného svitu“, (napísanú v roku 1801). Vznik sonáty sa spája s predpokladaným pobytom Beethovena v Dolnej Krupej alebo dokonca v Piešťanoch v roku 1801.
Beethovenova Alej Piešťany - alej
Väčšina hudobných historikov zastáva názor, že práve jedna zo spomínaných troch osôb zosobňuje Beethovenovu „nesmrteľnú milú“, ktorú vzhľadom na okolnosti nájdenia listu musel milovať až do smrti. Podľa tradície mal Beethoven v čase piešťanského pobytu taktiež navštíviť aj letohrádok grófskej rodiny Degenfeld-Dezasse, dnešnú Bakchus vilu pri Piešťanoch. Objekt dal postaviť koncom 18. storočia ako letohrádok s krásnymi klenutými pivnicami na víno, jedálňou a spoločenskými miestnosťami na poschodí a hosťovskými izbami. Krásne miesto v prírode v blízkosti viníc. Tu bol údajne v roku 1801 ubytovaný Ludwig van Beethoven a nie je vylúčené, že Piešťany navštívil aj v ďalších rokoch.

UNIKÁTNE ARCHEOLOGICKÉ OBJAVY

Pri novej výstavbe na Červenej veži našli pozostatky nosorožca srstnatého  a mamuta, ale  aj časti osídlenia starého vyše 20-tisíc rokov. Záchranný archeologický výskup financovaný investorom prebieha v predmetnej lokalite od minulého leta.
Nálezy z obdobia  mladšieho paleolitu pravdepodobne vytvorili nositelia tzv. gravettienskej kultúry. Išlo o kultúru lovcov, ktorý sú známi vytvorením Moravianskej venuše, nájdenej v susednom katastri obce Moravany nad Váhom. Táto pôsobivá plastika z mamutieho kla je jednou z najstarších dokladov umenia na našom území.„Objavili sme viac ako tristo kusov štiepanej kamennej industrie, prevažne odpadu, ktorý vznikal pri výrobe kamenných nástrojov. Gravettienskí  lovci osídľovali vyvýšené polohy, kde mali dobrý výhľad na stáda divej zveri  putujúce údolím Považia k už vtedy existujúcim teplým prameňom pri Piešťanoch. Uvedený spôsob života potvrdzujú i nálezy kostí veľkých cicavcov. Predbežné analýzy ich určili ako pozostatky nosorožca srstnatého a mamuta. Na lokalite sa vyskytlo niekoľko archeologických objektov z obdobia stredoveku až novoveku. Ako príklad môžeme uviesť časť zachovanej kupolovitej pece, stredovekú kultúrnu vrstvu a keramiku,“ potvrdil nám archeológ Peter Grznár.

Beethovenova Alej Piešťany - archeologické nálezy
Beethovenova Alej Piešťany - archeologické nálezy
Beethovenova Alej Piešťany - archeologické nálezy
Beethovenova Alej Piešťany - archeologické nálezy
Beethovenova Alej Piešťany - archeologické nálezy
Mimoriadne cenné a omnoho staršie nálezy poskytli archeológom i výkopové práce súvisiace s výstavbou vodojemu pri kríži na konci známeho stromoradia smerom na reštauráciu Furman.  „V hĺbke viac ako štyri metre boli objavené fragmenty ďalšej kosti pravekého živočícha. Následne bolo potvrdené paleolitické osídlenie z obdobia včasnej fázy mladého paleolitu, pravdepodobne szeletienu. Takýchto lokalít je na Slovensku málo a ide skutočne o vzácny objav pravekého osídlenia „in situ“ z obdobia 40 000 až 60 000 rokov pred Kristom. Doposiaľ sa podarilo identifikovať viac ako dvesto kusov kamennej štiepanej industrie a desiatky uhlíkov. Z tohto dôvodu boli na toto miesto prizvaní ďalší archeológovia špecializujúci sa na paleolit z iných inštitúcií,“ vysvetlil nám František Žák Matyasowszky, riaditeľ agentúry, ktorá na Červenej veži realizuje archeologický výskum. Detailný odber vzoriek urobili na danej lokalite aj geológovia, ktorých skúmania pomôžu bližšie určiť prostredie v danom období, napríklad prípadné zmeny klímy, presnejšie datovanie, ako aj informácie o prehistorickej flóre a faune.
Beethovenova Alej Piešťany - archeologické nálezy
Beethovenova Alej Piešťany - archeologické nálezy
Beethovenova Alej Piešťany - archeologické nálezy
Beethovenova Alej Piešťany - archeologické nálezy

Kontaktujte nás!

Chcete vedieť o projekte Beethovenova Alej viac? Stačí nám napísať email a my sa Vám ozveme!

Beethovenova Alej Piešťany - Zuzana Slámková
Mgr. Zuzana Slámková
Beethovenova Alej LOGO
Copyright © 2021 Beethoven ´s alley, s.r.o.

created by OnlineLab